Porozhliadneš sa po stanici. Vidíš pár indivíduí, s ktorými sa nemáš záujem kontaktovať. Pozrieš sa na tabulu a uvedomíš si, že už neostáva veľa vlakov, ktoré dnes budú prechádzať stanicou.

Skúsiš šťastie ešte von na peróne. Zahliadneš tam nejakých dvoch mladých chlapcov ako chytajú pokémonov nebezpečne blízko pri kolajniciach, ale inak nikto iný na peróne nie je.

Vrátiš sa naspäť dovnúta, frustrovaný nezáživným čakaním. Nemáš chuť ani počúvať hudbu, ani ísť na pivo. Celý deň si sa mal relatívne dobre, ale tento koniec ti ho neskutočne pokazil.

Sadneš si na inú stoličku v rohu miestnosti, dúfaš, že bude na tom o niečo lepšie. Ale táto stolička je rovnako zmorená životom ako ty. Zvezieš sa na ňu, oprieš sa o stenu, zložíš si ruky na hrudi a zatvoríš oči.

Ani nevieš ako,… a zaspíš.